Jasmine

Zistenie, že som sa postupom času stala niekým, koho nenávidím, ma dohnalo k mojej starej vášni. Slová, ktoré sa písali samé od seba už neľahko naliezajú svoj poriadok. Zavalené odpadkami z televíznych seriálov, rýchlych občerstvení a hlavne zapadnuté pod hŕbou mojich rozhodnutí, ktoré by som chcela nazvať nesprávne, no keďže ma doviedli k týmto myšlienkam, určite majú svoj dôvod. Postupne sa snažím vyhrabať z tejto kopy bordelu, ktorá ma však spútala závislosťou na chemických dochucovadlách, alkoholických destilátoch a na prvý pohľad krásnou nevedomosťou, ktorá mi zakazovala vidieť veci také, ako naozaj sú. No táto veta mi nedá pokoja. Čo je vlastne to "naozaj"? Čo je vlastne realita? Je to to, čo vidíme, keď sa na chvíľu zastavíme a pozorujeme svet vôkol nás? Alebo aj to je len fikcia? Predavačky s úsmevom číslo päť, ktoré sa snažia od nás vycucať čo najviac peňazí, zvýšiť predaj a zaručiť si miesto. Predstierané sympatie, no i tie nepredstierané k našim peňaženkám, v ktorých sa vždy nájde nejaké to euro. Kade chodím, samá pretvárka, žiadne priateľstvá na život a na smrť, kytica, ktorá predstavuje predstieraný záujem o ženu, s ktorou už chlap žije 20 rokov, no pritom spáva s dievčaťom, čo sa narodilo v rok ich svadby. Politici a ich prázdne sľuby, právnici obhajujúci vrahov a súdy, ktoré ich púšťajú kôli krivým výpovediam svedkov. Každodenné divadelné maratóny naučených fráz vytiahnutých zo starých filmov, no bez vtedajšieho významu. Klamstvá, pretvárky, ilúzie... I ja som luhár, ktorý pokrytecky predsvedčoval ostatných o svojej pravde a pritom si ju ani neoveril. Som zlá a plná nenávisti voči sebe samej. Ako som mohla robiť také veci? Nechať sa ovplyvniť spoločnosťou, proti ktorej som bojovala? Nechať sa pretvoriť na aktuálny obraz mládeže, ktorý mi je miestami viac než odporný? Je mi zo seba zle. Vravela som si, že takto nikdy neskončím a keď sa pozriem do zrkadla, vidím tento sľub niekde na spodku čriev už takmer strávený. Už stačilo, nebudem počúvať vaše príkazy, nebudem si robiť starosti, že si o mne môžete myslieť niečo nepekné. Nezaujíma ma to! Zaujíma ma len nájsť vnútorný pokoj a pokoru, ktorú my vzalo to čudo zvané konzumná spoločnosť...